Denník španielskeho záhradníka
Najväčší citrón z našej záhrady. Celý marec pršalo, vraj najviac od roku 1884. No vtedy to asi začali merať.
Citróny aj neskoršie pomaranče sa pekne napijú vodou a takto to dopadne. Ale to nie je ideál chuti. Mali sme ich obrať skôr, oni by došli v špajze.
Ja ho teraz rozrežem a zjem. Máme strom čo má aj dvesto tristo citrónov za rok, tak sa dá skúšať jesť na všetky spôsoby.
Čím viac vody, tým hrubšia šupka. Tá biela časť je nejedlá, ani do pečenia sa nedáva, to jediné sa vyhadzuje.
Náš Filip má kamaráta z Kolumbie a ten je citrón ako jablko. Teda bez šupky.
Keď je šupka dobrá, tak ide všade kam sa dá, do varenia, koláčov aj do domácej becherovky. A aká dobrá môže byť najlepšia?
Aj do takého chlebokoláča, čo sa tu tradične pripravuje, ako u nás paska. Veľká noc je po španielsky Pascua. Používa sa kôra pomaranča abo citrónu.
Vajce sa doň dáva celé, čerstvé aj so škrupinou. Pre každého je jeden koláč.
Ale inak je citrón všade, kde je ,,marisco“, ryby, mušle, ježkovia. Potom paella, fideuá. Podľa mňa aj v McDonalde.
Používajú Angličania čiarky? V texte, v telefóne alebo vôbec? Lebo som to ešte nevidel a mám pocit, že ich používam veľa a oni vôbec.
Ešte donedávna som sa radil s mamou, žila v Londýne, v New Yorku a zapichla to pri New Orleans. Mohol som jej zavolať o polnoci, no tam bolo poobede a takú prednášku mi dala z gramatiky anglickej. Ale na čiarky nedošlo, odišla.
TEXT MIŠO MAREK
22 thoughts on “Denník španielskeho záhradníka”
Comments are closed.