Vlasy mojej sestry

treba ťa zotrieť
ako lak z nechtov
chemikáliami z môjho čelného skla

len zriedka otváraš papuľu a ja
som ešte neprehltla
svoje posledné slovo

ešte som nestihla, čo bolo treba
ešte som nestihla zistiť, akú
pachuť má tvoje meno

v myšlienkach sa síce
vyskytuje len málo
len tak často ako vypúšťaš bazén

každú stredu
prídem v čiernom
položím ti na stôl obed

zapálim ti sviečku
zotriem prach z okuliarov za tvojimi ušami
otočím ťa na druhý bok, aby nevznikli preležaniny

okolo teba sa vznáša ostré „es cet“
a ja ešte stále nemám smrť na jazyku

sestrin posledný vlas
prší popol:

túto noc spíme v spálni
chcela ich nové
zamknuté zvnútra

*kontemplát

sa odhaľuje

počítame ovečky

nie

parazity
parazity
parazity