Výber z denníkov Rudolfa Geschwinda z rokov 1869, 1870 a 1910
Preložil a zapísal Marián Kováč

DENNÍK ROK 1870

1.októbra

Ráno u Eduarda a Porzlera. Lastovičky sú ešte tu.

3. októbra

S Annou v meste. Odoslaný list subkomisii v Litoměřiciach. Bol som u Jankeho, Zünkeho a u Bhöma. Bola tu sestra Anna. Od Anny vypožičané 60 k.

4. októbra

Zavčasu odchod do Litoměříc. Hovoril som s inšpektorom Donnerom.

5. októbra

Od rána v Litoměřiciach. Rozhovory s inšpektorom Donnerom. O 5 hod. som prišiel do Teplic.

7. októbra

Ráno som odcestoval do Auhssigu a hovoril som s Jahnelom. Po obede späť do Teplic.

8. októbra

V Tepliciach na okresnom úrade, kde som si vyzdvihol 25 fl. Večer prišiel brat Július.

9. októbra – nedeľa

Od Bartáka¹ som dostal 8 fl.

10. októbra

Na obed som odcestoval do Komotau², kde som prenocoval v hostinci „U jednorožca“.

11. októbra

Z Komotau som odcestoval včas, na poludnie som bol v Brüxe³ u okresného hajtmana a po obede som sa vrátil do Teplic. Július odcestoval večer o 11. hod.

12. októbra

Matka s Annou a deťmi boli v Tepliciach na jarmoku.

16. októbra – nedeľa

Boli hody.

17. októbra

Z Teplic som odcestoval do Wegstadtu a Bežkovitz⁴. Večer o 11. hod. z Bežkovitz do Dauba⁵. Prišiel som o 2. hod. ráno a prenocoval som tam.

18. októbra

Doobeda predstavenie a zasadanie, a potom do Bežkovitz a o 10 hod. večer do Auhssigu, kde som prenocoval.

19. októbra

Z Dauba do Auhssigu a včasne som odcestoval do Teplic.

20. októbra

S Máriou v meste. Zber šípkových semien.

21. októbra

Odoslané: list posudkovej komisii v Litoměřiciach.

24. októbra

Došlo: list z Litoměříc, preddavok 100 fl.

26. októbra

S rodinou v Litoměřiciach na okrese. Predstavenie u okresného hejtmana. Dostal som 117 fl. 95 kr. cestovného. Odoslané: operatívny plán do Litoměříc a do Dauba, list Wiegandovi do Tulleschitz.

27. októbra

Výdavky: Anne vrátené 38 fl. 60. Došlo: prípis od okresu v Brüx. Obrali sme všetky ružové plody.

28. októbra – piatok

Pracoval som v kancelárii v meste.

¹ Rudolf Barták, manžel jeho sestry Anny

² Komotau – nemecky, dnes Chomutov (CZ)

³ Brüx – nemecky, dnes Most (CZ)

⁴ Wegstadtu a Bežkovitz – miesto neidentifikované

⁵ Dauba – nemecky, dnes Dubá okres Česká Lípa (CZ)

——————————————————————————————————–

PRIPRAVILA JANA HUTŤANOVÁ FOTO ARCHÍV MESTA KRUPINA

Marián Kováč (1922 – 2006) – historik ružiarstva na Slovensku, predseda a člen Rosa Klubu Bratislava od roku 1972. Publikoval a prednášal o histórii pestovania a šľachtenia ruží, pripravoval rozsiahle dielo o ružiach Rudolfa Geschwinda a lexikón starých ruží v Čechách, na Morave a na Slovensku, ktoré už nedokončil. Kópie denníkov R. Geschwinda
preložil a zapísal Marián Kováč v rokoch 1977 – 1978 v Bratislave.

Rudolf Jozef Geschwind (1829 – 1910)– lesník a významný šľachtiteľ ruží. Vyšľachtil odrody odolných mrazuvzdorných ruží tzv. severské ruže, celú skupinu tzv. uhorských popínavých ruží a okrem množstva iných ruží svetovo oceňovanú veľkokvetú ružu Gruss an Teplitz. Denníky Rudolfa Geschwinda, dnes už na Slovensku nedohľadateľné, boli v súkromnom vlastníctve rodiny a ďalších osôb. Jediný originál denníka z roku 1910 sa nachádza v Múzeu Andreja Sládkoviča v Krupine. Podľa doterajších zistení vnučka R. Geschwinda darovala denníky z rokov 1869, 1870 (spolu v jednom zápisníku) a 1910 (v druhom zápisníku) súkromným osobám z Rosa Klubu pri Zväze záhradkárov v Bratislave.

Mgr. Jana Hutťanová pracuje v Slovenskom národnom múzeu – Historickom múzeu ako múzejná pedagogička. Zároveň sa venuje histórii a propagácii ružiarstva, predovšetkým s dôrazom na život a dielo Márie Henriety Chotekovej. Je spoluzakladateľkou podujatia Slávnosť ruží – Festival hudby a ruží, ktorý sa organizuje každý rok od roku 2007 v Dolnej Krupej. Je členkou Rosa Klubu Slovakia a Ružiarskej spoločnosti Márie Henriety Chotekovej.

Prepis denníkov Rudolfa Geschwinda pochádza zo súkromného archívu Mariána Kováča – historika ružiarstva, predsedu a člena Rosa Klubu Bratislava v rokoch 1972-2006. Archív rukopisov, článkov a poznámok sa dostal do správy Jany Hutťanovej (SNM – Historické múzeum) v rámci pozostalosti Mariána Kováča v roku 2006 a postupne sa spracováva.