4. mája 1919 zahynul pri páde lietadla v Ivanke pri Dunaji Milan Rastislav Štefánik. Tragédiu pripomína mohyla v tvare pyramídy z jednej strany obklopená alejou dnes už mohutných líp.

V roku 1931 uviedol český šľachtiteľ Jan Böhm na na trh ružu pod názvom ‘Generál Štefánik‘. Parkovú ružu vyšľachtenú z pôvodného hybridu perpetual mutáciou z odrody ‘Brillant‘ však pri mohyle v Ivanke pri Dunaji nenájdete. Vidieť sa dá v centre dediny, pri pamätníku na námestí.

Je jednou zo sto ruží pre Štefánika, ktoré v roku stého výročia tragédie vysadila na celom Slovensku i v zahraničí Spoločnosť Milana Rastislava Štefánika (SMRŠ). Tento rok by sa mala jedna dostať aj na Tahiti.

Cesta ruže ‘Generál Štefánik‘ na Tahiti sa začala v Olomouci. Bývalá učiteľka slovenčiny v Spišskej Novej Vsi Jolana Prochotská tam pravidelne chodieva za vnukmi a dcérou, ktorá jej raz navrhla navštíviť s deťmi miestne rozárium. Založené bolo v roku 1972, dnes má vo svojej zbierke 3000 sadeníc viac než 850 odrôd ruží.

„Viete, prechádzka. Sú tam jazierka, deti sa hrajú a ja, ako som sa prechádzala, všímala som si mená ruží. Bolo to úplne náhodne,“ spomína Jolana Prochotská. „Prechádzam tým chodníčkom, pozerám na ruže a tam je napísané ‘Generál Štefánik‘.“

Keďže je rok 2018, členka SMRŠ hneď zavolá podpredsedníčke, Márii Gallovej. „Tak sa správna rada Spoločnosti rozhodla, že urobíme podujatie v rámci celého Slovenska, čo by mohlo zaujať aj verejnosť, ktorá nemá k Štefánikovi taký blízky vzťah,“ dopĺňa Mária Gallová.

Slovenská vláda vyhlásila 2019 za Rok Štefánika. Projekt „100 ruží pre Štefánika“ si dá za cieľ vysádzať ružu s jeho menom v mestách s pamätníkom alebo artefaktom, ktorý s generálom súvisí. „Ja som ju síce objavila, ale nevedela som, ako sa k nej dostať,“ pokračuje Jolana Prochotská.

Telefonicky sa spojila s organizátormi medzinárodnej záhradníckej výstavy Flora Olomouc, kde jej poradili nakontaktovať sa na českého pestovateľa Miloslava Šípa. Túto odrodu mal ako jeden z mála vo svojej ponuke. V roku 2019 z nej mohol poskytnúť iba tri korene, ktoré šli nakoniec do Košarísk a do Ivanky pri Dunaji.

„Vypěstoval jsem pro vaši zemi 100 růží,“ dodáva známy český pestovateľ, ktorý projekt dodnes zásobuje. Spolupracuje s MUDr. Pavlom Masarykom, ďalším členom SMRŠ a veľkým milovníkom ruží, ktorý ponúkol svoj skleník v Piešťanoch na uskladnenie a distribúciu výpestkov zo Skaličan.

Po troch rokoch vysadili ružu ‘Generál Štefánik‘ na viac ako 100 miestach. A nielen na Slovensku. „Je vysadená v Čechách, vo Frenštáte pod Radhoštěm, je ozdobou ružového sadu na Petříne pri hvezdárni a planetáriu v Prahe,“ vymenúva Mária Gallová a zároveň podotkne, že do srbskej Vojvodiny ju priviezli členovia klubu SMRŠ v Nitre. „Nás teší najnovšia aktivita a tou je vysadenie tejto odrody v Oceánii.“

‘Generál Štefánik‘ (objavil Böhm , 1931), mutácia  ‚Général Jacqueminot‘ 

„Ešte donedávna som vôbec nevedel o tom, že taká ruža existuje,“ hovorí Marek Sobola, krajinný architekt a generálny tajomník Servare et Manere, občianskeho združenia, ktoré začalo pri príležitosti stého výročia ukončenia Prvej svetovej vojny realizovať medzinárodný projekt „Strom pokoja“.

V rámci neho vysádzajú na pamiatku neznámych padlých vojakov stromy ako symboly priateľstva a porozumenia medzi národmi. „Keďže ich chceme dostať do celého sveta a prvá svetová vojna trvala 4 roky, povedali sme si, že chceme aj my za 4 roky „dobyť svet“ naším mierovým projektom a pokojom. Zatiaľ sa nám však nepodarilo vysadiť Strom pokoja na každom kontinente.“

Výsadbu sa snažia spájať s významnými slovenskými osobnosťami, ktoré v zahraničí otvárajú dvere podobne, ako generál Štefánik. Jedným z miest jeho vedeckého bádania bola Oceánia.

V apríli tohto roka uplynulo 111 rokov od pozorovania úplného zatmenia Slnka na ostrove Tonga. Pri tejto príležitosti spojilo Servare et Manere výsadby pamätných stromov v oblasti Oceánie práve so Štefánikom.

Strom je nástrojom krajinnej architektúry, rovnako aj ruže. Spolu so Stromom pokoja preto plánovali vysadiť aj ružu pomenovanú po slovenskom vedcovi známom aj u protinožcov.

Na Ministerstve obrany sa Marek Sobola dozvedel o šľachtencovi Jana Böhma z roku 1931. „Bol vlastne výsledkom snahy o vypestovanie prvej modrej ruže na svete. Spojil som sa s pani Gallovou, či by nám vedeli poskytnúť na našu cestu niekoľko sadeníc.“

Načasovanie bolo ideálne: v Sydney sa má v areáli školy tento rok odhaliť Štefánikova pamätná tabuľa, pričom areál ponúka tiež vhodné miesto na výsadbu ruží či stromov. „No a tu začína tá kalvária.“

Na základe telefonátov s príslušnými úradmi slovenskí nadšenci zistili, že do Austrálie je povolené doviezť ružu ako rastlinu, hoci má krajina veľmi striktný program na import cudzích, nie pôvodných druhov.

Ruža sa môže doviezť iba vo forme semien, odrezkov alebo rastlín, ktoré majú vypratý koreňový bal od akéhokoľvek náznaku zeminy či pestovateľského substrátu. „To by sme ešte vedeli zvládnuť,“ pokračuje v rozprávaní Marek Sobola. „Problém bol v tom, že rastlina musí byť rok v karanténe.“ Získať takúto informáciu na konci minulého roka znamenalo, že plánovaná výsadba sa v júni tohto roka nemôže uskutočniť.

Ako teda dostať ružu na miesto ďalekého pôsobiska Milana Rastislava? „Jedným z cieľov našej cesty je aj Francúzska Polynézia, ktorá je formálne pod správou Francúzska. De facto je to oblasť Európskej únie, kde platia iné pravidlá. Vďaka tomu sme získali povolenie na dovoz ruže ‘Generál Štefánik‘.“ Podľa plánu by ju mali vysadiť v okolí stély Milana Rastislava Štefánika v Papeete, hlavnom meste tejto ostrovnej krajiny, ktoré leží na najväčšom ostrove Polynézie – na Tahiti.

Veľkými propagátormi slovenského generála francúzskej armády sú na Tahiti žijúci rodáci, manželia Stingrayovci, ktorí upozornili aj na to, že stéla sa nachádza v areáli francúzskej armády, kde je prístup pre verejnosť veľmi komplikovaný.

„Je to najnovšia informácia, ale ja sa nikdy nevzdávam. Inak by sa mi nepodarilo posadiť 21 Stromov pokoja na troch kontinentoch.“ Po komunikácii s vládou a prezidentom Francúzskej Polynézie i Ministerstvom pre zámorské územia Francúzskej republiky a prostredníctvom vysokého komisára pre Francúzsku Polynéziu, ktorý má sídlo v Papeete, sa vysádzanie ruže pri pamätníku zmenilo na udalosť na štátnej úrovni, čím sa uľahčil jej import aj na toto známe miesto pôsobenia Milana Rastislava Štefánika.

„Samozrejme, existuje tu určité riziko, či sa bude ruži v miestnom podnebí dariť,“ dodáva Marek Sobola. Výsadbu mrazuvzdornej odrody v krajine bez obdobia zimy mierneho pásma sám považuje za vedecko-botanický experiment.

Na tom, aby sa raz mohla vysadiť aj v Austrálii, spolupracuje s Botanickou záhradou Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, kde sa pokúšajú vypestovať rastliny, ktoré by boli rozmnožené pomocou meristémových kultúr. „To znamená, že by boli pestované na živnom roztoku bez pôdy na účely importu do Austrálie.“

Zatiaľ spolu s pestovateľom Miloslavom Šípom verí, že sa ruži ‘Generál Štefánik‘ napriek rozdielnym klimatickým podmienkam bude dariť aj na Tahiti. Podobne ako tým v Košariskách, na mohyle na Bradle, pri pamätníku v Ivanke pri Dunaji a na ďalších vyše 100 miestach, kde sa dá vidieť na konci mája už v plnom kvete.

Spoločnosť M.R. Štefánika je občianske združenie, ktoré svoju činnosť organizuje v súlade s humanistickými myšlienkami slovenského vlastenca, diplomata, vedca a vojaka. Sprostredkovaním poznatkov o jeho diele a živote sa snaží udržiavať hodnoty demokracie, slobody, spolupráce a rovnosti.

Občianske združenie Servare et Manere vytvára postupne od roku 2018 živý pamätník neznámym vojakom, ktorí padli v prvej svetovej vojne na neznámych miestach. V súčasnosti sa zameriava na aktivity podporujúce mier na medzinárodnej i domácej úrovni. Je aj iniciátorom humanitárnej zbierky slovakiafortonga na pomoc postihnutým zemetrasením na ostrove Tonga v januári 2022.

TEXT MARTINA ŠIMKOVIČOVÁ FOTO RŮŽE SKALIČANY