Vložila som ruky do zeme. Presypávam si ju pomedzi prsty. Tak ako dieťa v piesku.

Vyberám kamienky a burinu, dlaňami zarovnávam po povrchu. Jamky robím prstami.

Som bez nástroja, bez rukavíc. Potom sú moje ruky  špinavé. Keď idem do mesta, kartáčujem ich.

V meste majú ľudia nechty pekne upravené. Je vidieť, že pracuješ rukami, povie mi žena z hlavného mesta. Trochu sa hanbím.

Tam  je môj život rýchly a unavujúci. Tu v záhrade si svet usporiadam  do hriadok. Pohybujem sa v predklone.

Po ceste do sadu nazbieram jahodové listy na čaj. Cestou späť hladím srsť zvieraťa, vždy inú.

Rukami sa dotýkam trávy, keď ju vytrhávam. Potom mám ruky zelené.

Občas ma popŕhli žihľava alebo je na  nich krvavá rana od ruží. Vtedy príde muž a teplými perami sa k nej prisaje.

TEXT MAJA KOMANICKÁ FOTO KATKA ONREJOVÁ