Aký je koncept výstavy?

MM: Výstava Príroda vášho detstva s podtitulom Ilustrácie fauny flóry z tvorby Jindřicha Krejču v Schaubmarovom mlyne v Pezinku je prvou reflexiou autorovej tvorby vedeckej ilustrácie. Výstava obsiahla viac než polovicu listov z celkového počtu 515 originálov, ktoré pre SNG zapožičala vdova po autorovi Anna Krejčová a syn Henrich Krejča. Vystavené originály sa viažu k trom publikáciám –  Z našej prírody. Rastliny. Horniny. Minerály. Skameneliny. (1979), Z našej prírody. Živočíchy (1981) a Základy poľovníctva (1988).  Celý zapožičaný súbor diel prešiel procesom digitalizácie. Rodina autora nám umožnila tieto digitalizáty sprístupniť širokej verejnosti na Webe umenia. Okrem toho si ich návštevníci môžu pozrieť všetky v zväčšenej mierke vo video-slučke premietanej na výstave.

Vzťah obrazu a literatúry podčiarkuje v priestoroch výstavy knižnica s titulmi ilustrovanými Krejčom. Pre pochopenie autorovej tvorby je kľúčové uvedomiť si jej zmysel a funkciu v literatúre ako obrazu, ktorý sprostredkúva informácie. Porovnanie originálov s reprodukciami v knihe umožňuje vnímať kvality originálu oproti reprodukcii – najmä čo sa týka živosti farieb a plasticity zobrazených organizmov – a zároveň lepšie pochopiť náročnosť tohto medziodborového žánru a teda aj prácu vedeckého ilustrátora.

V jednotlivých miestnostiach nachádzame zoskupenia organizmov. Tie sme ladili podľa prostredia, ktoré konkrétne rastliny a živočíchy obývajú – Nebo a zem(vtáky a hmyz), Les (lesné živočíchy), Lúky, polia, háje (rastliny, motýle). Najviac sa nám to podarilo v miestnosti Rybník, kde predstavujeme rastlinstvo a živočíchy obývajúce vodné biotopy.  V tejto miestnosti si návštevníci asi najviac môžu uvedomiť, že všetky organizmy existujú vo vzájomnom prepojení s prostredím, ktoré obývajú (človeka nevynímajúc). 

DB: V horizonte piatich rokov plánujeme pripraviť veľkú výstavu o prírode od raného novoveku, čiže okolo roku 1500, až po súčasnosť. Jedna jej sekcia bude venovaná vedeckej ilustrácii. To je žáner, v ktorom bol Jindřich Krejča v 2. polovici 20. storočia kľúčovou figúrou v Československu. Viac ako polovicu zachovaných originálov sme boli schopní vystaviť v Pezinku, ktorý sám osebe má ako špecifická filiálka SNG misiu venovať sa enviromentálnym a klimatickým témam. Tvorba Jindřicha Krejču nám tam organicky zapadla. Celý fond sme zdigitalizovali, tým pádom máme do budúcnosti predpripravené položky minimálne do sekcie vedeckej ilustrácie, na ktorej budeme spolupracovať s Prírodovedným múzeom SNM, ako sme sa predbežne dohodli s jeho riaditeľom Jánom Kautmanom. Pri výstave prác Jindřicha Krejču sme však vedome nechceli akoby rozptyľovať pozornosť od funkcie jeho ilustrácií. V katalógu sa priznávame k tomu, že sme k nej pristupovali z kunsthistorického hľadiska. Teda sa bavíme skôr o tradícii vedeckej ilustrácie, ide nám o žáner a tvorcu, techniku a funkciu. Preto ponúkame k nahliadnutiu aj knihy.

Prečo práve Jindřich Krejča a prečo v Schaubmarovom mlyne?

MM: Prvotný impulz vzišiel zo strany autorovho syna Henricha Krejču, keď oslovil šéfkurátora Dušana Burana. Z ich stretnutia vzišla výstava, ktorú sme pripravili v Schaubmarovom mlyne. Schaubmarov mlyn je vysunuté pracovisko Slovenskej národnej galérie v Pezinku, ktoré v minulosti svoj výstavný program orientovalo na insitné umenie a prezentáciu úžitkového umenia. Okrem toho sa programovo SNG snaží v Schaubmarovom mlyne tvoriť výstavný plán orientovaný na prírodu a témy prepojené s prežívaním vzťahu človeka a prírody (výstavy Do divočiny, Skupinová terapia, Miznúce telo), keďže mlyn sa nachádza v špecifickom prostredí na úpätí Malých Karpát pod Pezinskou Babou.

Vzhľadom na to sa Schaubmarov mlyn javí ako ideálne prostredie na prezentáciu žánru, akým je prírodovedná ilustrácia. Výstava je zasadená do priestorov mlyna, kde sa snažíme citlivo reagovať na prostredie mlynskej expozície a využiť jej atmosféru v prospech tejto výstavy.  Na to reaguje aj rozdelenie miestností – napríklad miestnosť prezentujúca vodné organizmy sa nachádza v úrovni niekdajšieho mlynského potoka, ktorý pretekal popod jej okná. Napokon mlynské prostredie umožňuje aj tvorbu sprievodných programov, ktoré môžu ideálne prepojiť prírodné prostredie v okolí s prírodou na papieri.   

DB: Navyše je v Schaubmarovom mlyne aj množstvo sprievodných programov spojených s výstavou, ktorú sme otvorili práve v letnom období, aby sa dostala svojím spôsobom aj von. Máme tam sad a aj vysadené letničky, ktoré sa dajú porovnať s ilustráciami.

Aká je história botanickej a zoologickej ilustrácie na Slovensku?

DB: Zatiaľ som sa zaoberal iba všeobecne históriou vedeckých ilustrácií od antiky, cez stredoveké až po osvietenské a najmä herbáre v 19. storočí. Je to obrovská téma, ktorá má v každom období nejaké špecifiká.

Ilustrácie v zmysle akurátnosti voči zobrazovanej realite začínajú byť výpovedné v 13. storočí. Zároveň sa v súvislosti s lekárstvom, bylinkárstvom aj cestopismi formuje čoraz viac potreba zvieratá aj rastliny klasifikovať a vytvárať určité rady. Aj pri nevyhnutnosti vizualizácie je dôležitá miera realizmu. Do vedeckej dokonalosti sa dovedie až v priebehu 18. a najmä potom 19. storočia už naozaj vedeckými ilustráciami. Vrcholí to Darwinovou teóriou o pôvode druhov. Odtiaľ sa už vedecká ilustrácia používa v striktne daných rámcoch jednotlivých disciplín, pričom v druhej polovici 19. storočia do hry vstupuje fotografia.

Paradoxne, tak ako video nezničilo televíziu, ani fotografia nezničila klasickú vedeckú ilustráciu. Fotografia na rozdiel od tejto akvarelovej kresby má isté limity. Keď necháme bokom možné manipulácie s fotoobrazom, je to jej akoby priame zrkadlenie skutočnosti. V ilustrácii nejde o bezprostredný záznam toho ktorého potkana, alebo tej ktorej ľalie, ale oveľa viac ide o vystihnutie typických prvkov, alebo charakteristických čŕt potkana alebo ľalie. To fotografia nie vždy vie dosiahnuť.

Naopak, koncentrácia ilustrátora, vyberanie charakteristických prvkov a vytváranie, napriek všetkému realizmu, ideálnej podoby zvieraťa alebo rastliny je práve veľkým paradoxom vedeckej ilustrácie, ktorá sa na jednej strane tvári ako veľmi realistická a verná predobrazu, na strane druhej je to jedna obrovská fikcia, lebo musí v sebe koncentrovať všetky typické prvky na to, aby ako taká slúžila ako typový materiál.

Aj v dnešnej dobe má vedecká ilustrácia opodstatnenie, pretože má isté zákonitosti, ktoré sa nedajú obísť a to vystihnutie podstaty živočíšneho alebo rastlinného druhu. Ak berieme fotografiu ako dokumentačnú, mechanickú fotografiu, tak si nie som istý, či je možné bez dodatočných softvérových manipulácií dosiahnuť tento efekt.

MM: Prírodovedná ilustrácia je v rámci umenia samostatný žáner a môžeme o nej tiež povedať, že je to umenie v službách vedy. Ak sa zameriame na jej vývoj v dvadsiatom storočí, kedy už môžeme skutočne hovoriť o vedeckej ilustrácii, nájdeme tu viacero výrazných osobností, ktoré sa venovali zobrazovaniu fauny alebo flóry.

Už v prvej polovici 20. storočia vychádzali krásne ilustrované atlasy, s rôznorodým zameraním. Jednak sú to botanické atlasy, ktoré nadväzujú na tradíciu ilustrovaných herbárov z 19.storočia. Produkcia prírodovedných atlasov s rôznym zameraním súvisela aj s hospodárskou činnosťou a vzdelávaním. Zaujímavým príkladom je Alexander Wohl a jeho sušiareň v Hanušovciach, jediná dochovaná pamiatka svojho druhu na Slovensku. Majiteľ tejto sušiarne bylín, Wohl, vydával pre zberačov bylín vreckové vzorkovníky rastlín, podľa ktorých rozpoznávali druhy bylín, o ktoré mal farmaceut záujem.

Vedecká ilustrácia nachádzala uplatnenie, nielen v atlasoch liečivých rastlín, ale aj v učebniciach farmakológie a toxikológie pre študentov medicíny. V 50. a 60. rokoch vychádzali už masovo publikované tituly, ktoré sa stali užitočnými sprievodcami napríklad pre poľnohospodárov, ovocinárov, ale aj lesníkov a poľovníkov, rybárov či hubárov. Vychádzali tu pestovateľské príručky, atlasy škodcov, plemien zvierat, atď. Prehľadové atlasy rastlín a živočíchov zo 70. a 80. rokov boli určené širokému spektru čitateľov a všetkým vekovým skupinám.

Funkcia vedeckej ilustrácie v rámci literatúry je špecifická tým, že čitateľom prináša informácie, ktoré nie je možné vypovedať v texte – teda o vzhľade, farebných rozdieloch a vzhľadových odlišnostiach medzi príbuznými druhmi rastlín a živočíchov. Ďalej kladie dôraz na určité znaky a špecifiká, o ktorých sa má čitateľ poučiť. Zvieratá a rastliny zobrazuje v ich ideálnej podobne, teda nepredstavuje konkrétneho jedinca, ale ideálneho zástupcu druhu.   

Tvorba vedeckej ilustrácie sa vo všeobecnosti nezaobíde bez spolupráce s odborníkmi, často vedeckými pracovníkmi a profesormi z univerzít.

Na Slovensku pôsobia viaceré vydavateľstvá, ktoré sa zameriavajú na publikovanie tohto typu literatúry. Vydavateľstvo Príroda, kde Jindřich Krejča dlhé roky predsedal vydavateľskej komisii, sa zameriavalo práve na obrazové atlasy fauny a flóry, na prehľadové populárno-náučné tituly.

Medzi významné osobnosti vedeckej ilustrácie na Slovensku patril Jozef Ľudovít Holuby, ktorý sám kreslil ilustrácie k svojim vedeckým príspevkom, ďalej Karol Brancsik (1842 – 1915), entomológ, ktorý vynikal aj svojím kresliarskym talentom. Ďalší významní ilustrátori prírodovedných atlasov na Slovensku a v Čechách sú Otto Ušák (1892 – 1957), Karel Svolinský (1896 – 1986), Aurel Dermek (1925 – 1989) obzvlášť známy vďaka ilustráciám k Atlasu húb, Katarína Cigánová (1922 – 2006), Ján Švec (1930 – 2017).

Zo súčasných autorov sa vedeckej ilustrácii, resp. ilustrovaniu prírodovednej literatúry, venuje viacero autorov, medzi nimi Marek Mertinko pripravil ilustrácie pre knihu Zvieratá Slovenska (2019), ďalej Martin Mrva, Tatiana Kuchárová, Zuzana Hlavatá.

Dušan Buran, kurátor výstavy „Príroda vášho detstva. Fauna a flóra v ilustráciách Jindřicha Krejču“ a šéfkurátor zbierok starého umenia SNG

Miroslava Maurery, kurátorka výstavy „Príroda vášho detstva. Fauna a flóra v ilustráciách Jindřicha Krejču“

ZHOVÁRALA SA MARTINA ŠIMKOVIČOVÁ FOTO SNG

Výstavu „Príroda vášho detstva. Fauna a flóra v ilustráciách Jindřicha Krejču“ si môžete pozrieť do 2.10.2022 v Schaubmarovom mlyne v Pezinku.