„Čajka“ (Klimenko, 1959)) „Virgo“ x „Gloria Dei“

‘Moja mečta‘ a ‘Zarja Mičurina‘ sú síce sadové ruže, ale ‘Moja mečta‘, v preklade ‘Môj sen‘, sa dá pestovať aj pri opore. Ivana Sarvašová dodáva, že robustný ker ‘Zarja Mičurina‘ je vyslovene sadovka, narastie do výšky 2 m, podobne ako Geschwindove ruže. ‘Moja mečta‘ je nižšia.

Obe však majú kvety plochého tvaru, ako mávajú sadovky. ‘Moja mečta‘ karmínovo-červený pripomínajúci staré sorty ruží. Plný sýto cyklaménovo-ružový kvet ‘Zarje Mičuriny‘ je veľmi voňavý, v čom je tiež podobný Geschwindovým odrodám. „Asi tam je predok aj z tejto strany,“ zasmeje sa Ivana Sarvašová. Ich kvet je teda širší než vyšší s veľkým počtom lupeňov.

„Ale teda rekordman je ‘Klimentina‘ medzi týmito ukrajinskými šľachtencami.“ V rozáriu Arboréta Borová hora má tento čajohybrid obrovské žiarivo veľké ružové puky, niektorí pestovatelia udávajú až do 13 cm. Všetci sa zhodujú, že ide o kategóriu veľmi plných kvetov, čiže majú až do 80 kusov lupeňov.

Najvoňavejšia je spomínaná ‘Zarja Mičurina‘ a potom ‘Čajka‘, ktorá je svetlo pastelovo ružová. „Panensky ružová až biela. Ale typ púčika je klasický čajohybrid k rezu s vajcovitým typom kvetu, báza širšia, puk hore užší.“

V zozname Arboréta Borová hora nájdeme aj floribundy ‘Koraľnyj Sjurpriz‘ a ‘Pol Robson‘, teda mnohokveté ruže s viacerými kvetmi na stopkách na jednej stonke. ‘Pol Robson‘ je predstaviteľ tmavočervenej, poloplnej ruže so zamatovým odleskom.

„Koraľnyj Sjupriz“ (Klimenko, 1966) „Kordes“ Sondermeldung x „Queen Elizabeth“

Ivana Sarvašová podotýka, že nie je taký čierny ako ‘Schwarze Madona‘ alebo ‘Norita‘. ‘Klimentina‘ a ‘Čajka‘ podľa nej vyniknú v záhonoch, ale ‘Pol Robson‘ by sa mohol pestovať ako solitér práve vďaka plnému kvetu výraznej tmavočervenej farby.

Podľa ružiara Miloslava Šípa sú odrody ukrajinských šľachtiteľov vhodné na pestovanie v našich klimatických podmienkach. „Je nutné podotknúť, že všetky tieto ruže boli vyšľachtené v silne kontinentálnej klíme,“ potvrdzuje Ivana Sarvašová.

Odrody od Lempického sú v Arboréte Borová hora vysadené v poraste medzi sadovými ružami. Ruže na rez od Very Nikolajevny Klimenkovej i Zinaidy Konstantinovny Klimenkovej sa vo Zvolene nachádzajú na ôsmej terase rozária.

„Na tomto mieste netrpia ani chorobami tak, ako odrody českých šľachtiteľov na terase 3 a 4, ktoré sú veľmi náchylné na čiernu škvrnitosť  a na hrdzu a opadávajú im hneď lístočky. Napriek tomu, že odrody spomínaných šľachtiteľov na 8. terase nemajú ideálne podmienky, čiastočne sú aj v tieni, nikdy som tam toľko chorôb nenašla, ako na českých kultivaroch.“

To isté platí aj pre, nazvime ich, ukrajinské sadové ruže. Ivana Sarvašová rozhodne odporúča pestovať odrody oboch Klimenkových i Lempického v našich záhradách. „Keby boli namnožené, tak istotne. Žiaľ, tieto ruže nezvyknú bývať v komerčných ponukách.“

Spoločnosť Růže Skaličany Miloslava Šípa ich ako jedna z mála v ponuke má.  „Pokud si dobře pamatuju, tak je mám z rozária z Olomouce,“ hovorí Miloslav Šíp a dodáva, že dnes je Ukrajina suverénny štát.

„Viete, pred mnohými rokmi to bolo tak, že po 89-tom všetko ruské, sovietske, keď to tak poviem, tak vtedy sa to všetko zavrhovalo. No a ja som si hovoril: dobre, ale tie ruže sú apolitické, tie za to nemôžu.“ Navyše sa domnieval, že by mohli byť dosť mrazuvzdorné, keďže v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu je zima dosť drsná. „Ak tam tie ruže boli vyšľachtené, tak existuje určitý predpoklad, že viac mrazuvzdorné budú.“

Dnes v ponuke Miloslava Šípa nájdete ruže ‘Zarja Mičurina‘ a ‘Ševčenko‘, ale v našom rozhovore spomína aj ‘Čajku‘ a ‘Utro Moskvy‘. „Takže som si vtedy z olomouckého rozária nechal poslať vrúble všetkých ruží, čo tam mali alebo ktoré mi mohli nechať. A odvtedy ich množím. Nie všetky dnes mám, ale s niektorými ešte stále pracujem.“

Olomoucké rozárium medzitým presunuli na iné miesto. Dnes sú v ňom úplne iné ruže a štát sa, naopak, snaží doňho vrátiť tie, ktoré tam pôvodne boli.

„Jaltinskij Suvenir“ (Klimenko, 1956) „Kordes“ Sondermeldung x „Gloria Dei“

Miloslav Šíp pracuje ešte s jednou ružou od Klimenkovej, ktorú vyšľachtila v roku 1956. ‘Jaltinskij suvernír‘. „Je jednou z najkrajších, ktoré som z odrôd pestovaných na Ukrajine kedy videl a pestoval.“

Vieru Nikolajevnu Klimenkovú poslali v roku 1949 spoločne s manželom do Nikitskej botanickej záhrady, 6 km od Jalty na južnom pobreží Krymu. Tamojšiu zbierku ruží zničenú počas 2. svetovej vojny obnovili v roku 1955 pomocou 150 odrôd, ktoré priviezli z nemeckého Sangerhausenu. Klimenková sa na Kryme stala úspešnou šľachtiteľkou.

‘Jaltinskij suvernír‘ Miloslav Šíp popisuje nasledovne: stred kvetu je citrónovo-žltý, okraje sú karmínovo-červené, rub je dobiela. Červeno-biely kvet má zvlnené okvetné plátky. Je zaradená medzi veľkokveté s poloplným kvetom o veľkosti 10 až 15cm. Navyše sa spája so Slovenskom.

„Ralph S.Moore“ (Györi, 2015),“ Jani“ x ‘Jaltinskij suvenír‘

„Váš šľachtiteľ Silvester Györi vyšľachtil okolo 160 odrôd. Jedna z nich, tentoraz zo skupiny mnohokvetých, sa volá ‘Ralph S. Moore‘ na počesť významného amerického šľachtiteľa miniatúrnych ruží, ktorý sa zaoberal najmä odrodami vhodnými do skaliek. Je z roku 2015 a hovorím o nej preto, lebo jedným z rodičov odrody ‘Ralph S. Moore‘ bol práve ‘Jaltinskij suvenír‘.“

Po tomto rodičovi si ruža Silvestra Györiho odniesla tvar kvetu, ktorý je síce menší, ale inak farebne v podstate úplne rovnaký. Kvetov má však na stopke omnoho viac, preto sa radí do skupiny mnohokvetých ruží. „Je kompaktnejšia, je to veľmi pekná ruža a je ‘Jaltinskému suveníru‘ veľmi podobná.“

„Ševčenko“ (Lempickij, 1963)

Na záver ešte jeden príbeh nedocenenej sorty ‘Ševčenko‘. Aspoň tak ju vníma Miloslav Šíp, ktorý je okrem iného certifikovaným pestovateľom anglických ruží. Predstavitelia firmy David Austin takýchto pestovateľov raz za dva-tri roky prídu osobne skontrolovať.

„Asi pred 10 rokmi prišiel kontrolór a pri tej príležitosti sa opýtal, či nemám nejakú zaujímavú ružu. A ja som mu povedal, že mám ‘Rozu Ševčenko‘.“ Expertovi z Veľkej Británie sa veľmi zapáčila, preto oslovil Miloslava Šípa, aby firme Austin poslal jej sadenice. “ Aby si to dali do génovej banky, ktorú v Anglicku majú, aby ružu ‘Ševčenko‘ používali na šľachtenie anglických ruží.“

Podľa českého pestovateľa má Lempického ‘Ševčenko‘ tvar kvetu anglickej ruže a silnú vôňu. „A to je pre nich veľmi zaujímavé. Dotyčného kontrolóra absolútne nadchla. Tú sadenicu som poslal. Je to skutočne nádherná ruža, na ktorú môžu byť na Ukrajine hrdí.“

TEXT MARTINA ŠIMKOVIČOVÁ FOTO RŮŽE SKALIČANY