Koľko ruží ste vyšľachtili?

Vyše dvesto. Takže by som mal byť veľký šľachtiteľ. Ak ide o fyzickú veľkosť, potom som isto jeden z najväčších.

Kde začína Vaša šľachtiteľská kariéra?

V Česku. A aj keď mám dobrých kamarátov ružiarov aj na Slovensku, v Česku boli vždy prví, ak som niečo potreboval. Aj dnes sú tam údajne maníci, ktorí zbierajú moje odrody.

Mali ste niekoho, kto Vás inšpiroval v práci?

Mark Gergely. Aký veľký šľachtiteľ to bol, taký veľký človek. Aké vedomosti mal a aký bol priateľ! Jednoducho Mark. Dvadsať rokov som za ním chodieval, pred Pešťou mal záhradu. Naučil som sa od neho vidieť ruže. Ruža je ruža. Ale je potrebné ju vidieť. Bol mojim vzorom, tak ako Ralph S. Moore.

’Rosa Márk Gergely‘, minflora,(Győry, 2008), ‘Neti‘, (Győry,  2007)  x ‘Kalevala‘, (Győry, 2007) a ’Rosa Ralph S. Moore’ (Győry, 2015), Semenáč x Jani (Győry, 2008), biela mutácia ’Jaltinskij Suvenir ‘, (Klimenko, 1956)

Ako dlho trvá, kým sa rozhodnete pre ružu?

Mám ružu, ktorá mala meno hneď. Po roku, keď vyklíčila. Nebolo síce oficiálne, ale už som s ním rátal. Je to ruža ‚Ralph S. Moore‘.

Keďže je to slávny šľachtiteľ miniruží, je aj táto ruža miniruža?

Nie, je to floribunda.

Stáva sa, že máte ružu a nemáte meno?

Napríklad ruža ‚Priateľ rodiny‘. Tú som pomenoval, keď za mnou prišli reportéri z Budapešti. Ježiš to je pekná ružička, zvolali. Ako sa volá? Ešte nemá meno, povedal som. Akože spýtali sa, tak som povedal, tak ju pomenujme podľa Vašej relácie.

Inokedy sa mi stalo, že som mal ružu už celkom dlho, ale nemal som meno. Prišla za mnou do záhrady manželka s vnučkou a tá mi priniesla sedmokrásky. A už mala ruža meno!

Alebo som mal napríklad jednu ružu a nevedel som jej nájsť meno. Nakoniec som jej dal meno Jásdsky svätý prameň. Ten svätý prameň to je také neuveriteľne jednoduché.

Platí to aj naopak?

Na druhej strane som mal toľko mien, ale ruže k nim som nemal. Päť rokov čakalo meno Kemal Atatürk na ružu, na Atatürkovi je mi sympatické, že bol ateista. Ruža ’Kemal Atatürk’ je nakoniec semenáč ruže, ktorá bežne nevytvára semená.

’Kemal Atatürk’ (Győry, 2020), semenáč ’Márton Áron Márk’ (Gergely. 1989)

’Jásdi-Szeutkút’ (Győry, 2010), Semenáč x ‚Zsilinszky István‚ (Győry, 2008) x Semenáč a ’Janko Hraško’ (Győry, 2013), mikromini, (Semenáč x /‘Talas‘, mmin, Győry, 2005 x ‘Sedmokráska‘, mmin, Győry, 2005 / )x ‘Talas‘, mmin, Győry, 2005

’Priateľ rodiny’, (Győry, 2016), Semenáč x ’Szelle mama’, ( pol, Győry, 2009)

Takže ruža si vypýta meno?

Ruže to normálne robia.

Zameriavate sa hlavne na miniruže.

Áno, je to také extravagantné, mnoho ľudí sa nezaujíma o miniruže. Ale ja mám rád veci extravagantné. Zameriavam sa aj na mikromini ruže.

‘Janko Hraško‘ je najmenšia ruža, čo ste vyšľachtili?

Ešte som mal menšie, ako ruža ‘Perla‘. Zaujímavé je, že taká ruža už nerozkvitne. Zostane ako puk. Prvý týždeň je zelený, druhý a tretí týždeň zosvetleje do takej striebristej farby a potom puk odpadne.

Takže ruža má svoje hranice.

Áno.

Spomenuli ste mikromini ruže, mini ruže, aké iné kategórie sa ešte používajú pri týchto ružiach?

Miniflora. Nie je to ani floribunda, ani čajohybrid. Moja ruža Gizella je prvá miniflora vyšľachtená na Slovensku. Ružu Ralpha Moora som krížil s machovou ružou, tie mám veľmi rád a vznikla najmenšia machová ruža.

‘Gizella’, (Győry, 2005), ‘Parkdirektor Riggers‘, (Kordes, 1957 ) x ‘Nana-7’, (semenáč,Győry. x Semenáč

Aké ruže napríklad používate pri miniružiach?

Mám niekoľko krížení z ruže ‘Dortmund‘, čo je dvojmetrový ker. ‘Obetiam vojvodinských Nemcov‘ napríklad pochádza z ‘Dortmundu‘, vysokého kra, ktorý je stiahnutý na mini ružu. Alebo ‘Bohumil Hrabal‘. Mám rád Hrabala, jeho štýl. Nejde o to, o čom píše, ale ako. Môže písať o hocičom.

’Obetiam vojvodinských Nemcom’, (Győry, 2017), János vitéz, (Márk, 1991) x Dortmund, (Kordes, 1955), ’Bohumil Hrabal’, (Győry, 2016), ’Dortmund’, (Kordes, 1951) x ’János vitéz’, (Márk Gergely, 1991) a ‚Cantata Profana‘,(Győry, 2013), Semenáč x Semenáč

Má jednoduchý kvet pripomínajúci plamienok, s tými dlhými piestikmi…

Ľúbim jednoduchý kvet. Mám ružu ‚Cantata Profana‘ s takým jednoduchým kvetom. Strašne sa mi ľúbi, nie preto, že som ju vyšľachtil. Strašne sa mi ľúbi tá jednoduchosť. Neuveriteľná krása. Mnohým ľuďom sa takéto jednoduché kvety na ruži nepáčia.

Čo si na ružiach všímate predovšetkým?

Neviem to takto jednoducho pomenovať. Klamal by som, ak by som povedal, že viem.

Mnohé z Vašich ruží majú krásne hladké stonky, sú bez tŕňov. Je to niečo, na čo sa zameriavate?

Nie, tŕne mi nevadia. Vyšľachtil som dokonca ružu, ktorá sa po maďarsky povie Jaj Rozsa.

Čo iné Vás zaujme na ruži okrem kvetu?

Jednou ružou sa napríklad zaoberám, lebo má veľmi dlhé šípky, aj keď kvet nemá až taký pekný.

A čo remontantosť, je dôležitá?

Cítim, že pre niektorých ružiarov je, aj pri niektorých ružiach je dôležitá, ale nie vždy.

A vôňa?

Ovoniam raz, dvakrát, zapíšem si to a tým to pre mňa končí.

Tak čo potom?

Viete, vačšina ľudí sa nikdy nedostane pri ružiach tak ďaleko. predstavte si, že máme ruže, ktoré majú kvety veľké ako slnečnice a potom je tu taký Janko Hraško. Je to ako s blues, zamilujete si to. V 5Otych rokoch som počúval blues, Louis Armstronga, dostal som dvojku z chovania, nevedel som za čo, vraj za tie americké veci.

Zameriavate sa hlavne na miniruže, ale pracujete aj s čajohybridmi, začali ste s nimi.

Je to tak, ale keď opeľujem, stáva sa mi, že sa mi pri tom objaví nejaká ruža, jedna, z ničoho nič sa mi tam natlačí. Ale začal som teraz viac pracovať s remontantkami. Genetické výskumy ukazujú, že sa ruže aj tak často vracajú k podobe remontantiek. Ak to prijíma svetová ružiarska verejnosť, prečo by som to neprijal ja. Tak som vyšľachtil prvú remontantku na Slovensku.

‚Comtesse Maria Henrietta’, sad., (Győry, 2006),’Požarkova’,(Požárek, 1984) x ’Interflora’,(Meilland, 1968), ‚Győry papa‘, sad., (Győry,  2011), semenáč ‘Comtesse Mária Henrietta‘,(sad, Győry, 2006)’ a Tinódi Lantos Sebestyén’, (Győry, 2013), mutácia ’Roger Lambelin’

Ale veď tie sa predsa šľachtili v 19.storočí.

Nenechávam sa zviazať tým, čo sa má alebo čo sa robí.

Pracujete aj s machovou ružou, takže ste vyšľachtili aj prvé hybridy machových ruží na Slovensku.

Mám rád machové ruže, listy voňajú za živicou. Ruža ‚Cassovia‚ je kríženec mojej ruže ‚Jáni‚, bieleho čajohybridu s machovou ružou a je neuveriteľné, že sa podarila takáto pruhovaná ruža.

‚Cassovia‘ (Győry, 2012) ‚William Lobb‘ x ‚Jani‚ a ‚Jani‘ (Győry, 2008) , mutácia ’Jaltinskij Suvenir ‘, (Klimenko, 1956)

Aj pri iných skupinách je to vo Vašom prípade tak?

Moja ruža ‚’Pamiatka obetiam Černovej’,‘ je prvý na Slovensku vyšľachtený Rugosa hybrid. Skúsim, povedal som si, keď som videl Rosu rugosa, niežeby som o tom niečo vedel. Rástla pod vysokým červeným krom. Prečo nie, povedal som si a skrížil ich.

Opakuje kvitnutie?

Sem tam.

‚’Pamiatka obetiam Černovej’, (Győry, 2010)‘Rosa rugosa‘ x ‚Parkdirektor Riggers‘, (Kordes, 1954)

Šľachtitelia často vynachádzajú nové spôsoby značenia svojich šľachtencov. Ako si značíte mladé rastliny?

Do zošita si to zapíšem, označím. V lepších rodinách sa na opelenú rastlinu používa papier. Ja používam farebný drôt. Označím písmenami záhon, materiál z ktorého som šľachtil a číslo medziriadku.

A ako opeľujete štetcom?

Och to nie! Tak hlboko som neklesol! Som predsa amatér.

Čo nasleduje potom?

Hneď ako opelím, nasadím širáčik, najlepšie sú decáky.

Aby sa tam nedostali včely?

Včely nie, ak si chcú, nech si opeľujú. Iní hostia.

Aký má byť peľ pri opeľovaní?

Ako múka.

Koľko kvetov v jednom roku opelíte?

Je to rôzne, všetko si zaznamenávam do denníka.

A z úspešného kríženia potom vysievate…

Ja vysejem aj jedno semienko, ak je iba jedno. Keď zbieram šípky, vždy ma zaujímajú hlavne tie ruže, ktoré ich bežne nenasadzujú. Vezmime si ružu ‚Gloria Dei‘, vznikla zo žltej ruže, ktorá šípky nenasadzuje, ale jedna ruža sa zvečnila.

Kedy vysievate semená?

Na jeseň.

Stratifikujete ich?

Nie, netreba, mráz príde sám.

Pracovali ste aj s botanickými ružami?

Pravdaže. Dlho som sa napríklad zaoberal Rosou omensis pteracanta. Nemôžem sa jej skrátka zbaviť. Má biely kvet, taká naničhodná farba. Ale ten výhon! Tie tŕne žiaria! Korálovosvetlé. X krát som to s ňou skúšal, X krát sa mi to nepodarilo. Sem tam zostane nejaká bobuľka, ale potom odpadne.

S čím ste ju krížili?

Ruža kvitne koncom apríla, začiatkom mája, tak ten výber nie je veľký, ale krížil som ju aj s mojou ostnatou ružou Jaj rozsa.

Vyhľadávate aj mutácie?

Áno, mám mutácie aj svojich ruží, napríklad mutácia ruže ‚Praha 89‘, žltá s ružovým okrajom. Len prednedávnom som naočkoval ružu, ktorá ak by sa ujala, vyzerala by ako agátový kvet. Tak by som ju aj nazval. Kvety sú previsnuté, v strapcoch ako pri agátovom kvete. Ešte som to nevidel, aby zaočkovaná ruža tak rýchlo zakvitla.

A nájdené ruže? Pracujete aj s nájdenými ružami?

Našiel som jednu parkovú ružu, už si presne nepamatám kde a jeden semenáč a ten som ňou opelil. Ružu som pomenoval ’Černobyľským hrdinom’, po troch mužoch, ktorí zachránili Európu, majú aj sochu. Boli to Rusi, pýtali sa ma. Rusi, na tom predsa nezáleží, povedal som.

’Černobyľským hrdinom’, (Győry, 2018) Semenáč TH x neznáma sadová ruža

Máte veľký vzťah k histórii?

Viete, ja som bol lodníkom. Zastavil som sa na palube a keď som sa rozhliadol, história plávala vedľa mňa. Bratislava, Komárno, Budapešť a popritom množstvo hradov a bojísk.

Kde v našej literatúre študujete o ružiach?

Slovensko je dosť chudobné na literatúru o ružiach. Máme tu knihu, ktorú napísal Dr. Limbacher, zakladateľ bratislavského rozária, ešte pred vojnou. Ja ju mám v maďarčine. Pokiaľ ide o ruže, čítam vo všetkých jazykoch. Je tam asi 500 slov, ktoré sa opakujú a vďaka tomu to zvládnem.

’Dr. Limbacher’ (Győry, 2009,) Semenáč x ’Bihari János’

Možno aj preklady tejto literatúry by boli potrebné…

Áno, je to tak. Ja som napríklad z ničoho nič preložil knihu o ružiach od ruskej šľachtiteľky Klimenkovej. Najprv len jednotlivé opisy ruží, ale neskôr aj úvod.

Vyšlo to?

Nie, ja som to nikomu ani neponúkol. Preložil som to len tak.

A nejakú knihu o ružiach ste nenapísali?

Na posledné stretnutie zo strednej školy spolužiak priniesol básne, no nebolo to žiadne vysoké umenie, veď viete, penzista. A spolužiaci sa ma pýtajú, ale ty musíš mať niečo o ružiach. Knihu mám hotovú, hovorím im. Volala by sa Ty si kto? A ona odpovie: Ja som ruža. A potom by nasledoval text, že ruža je tá, ktorá je najkrajším kvetom a tak ďalej. Ešte som premýšľal o jednej, o šľachtení ruží, aby si to ľudia vyskúšali.

Ako by sa volala?

Skús si to aj ty.

ROZHOVOR VIEDLA IVANA KOMANICKÁ FOTO ARCHÍV SZILVESTRA GYORYHO

FOTO NA TITULKE MARTIN ŠIMKOVIČ