čo čítaš?

Hoci sa obvykle bránim čítaniu viacerých textov odrazu, teraz som tomu nechtiac načisto prepadol, tie knihy sa mi akosi nenápadne priplazili na nočný stolík. Našťastie, sú dostatočne odlišné, takže sa mi nepletú a nehľadám v jednom diele postavu z iného.

Vrátil som sa k Josephovi Hellerovi, konkrétne ku knihe Boh vie (presnejšie Bůh ví, v preklade A. Přidala). Hellerova schopnosť irónie a pastišizácie je nevyčerpateľná, v tomto prípade sa pohráva s biblickým kráľom Dávidom. Tento text ma celkom logicky priviedol k paralelnému štúdiu príslušných statí Starého zákona.

Mám rád zborníky z Kaliho súťaže Poviedka, takže keď sa zjaví nový, okamžite ho začínam čítať. Z tohoročného mám ešte čerstvý zážitok zo zabíjačkovej poviedky Marka Grajciara, kde prasa určite nie je tá najväčšia sviňa.

No a posledná rozčítaná kniha je Úzkosť Denisy Fulmekovej. Vždy som obdivoval takúto až laboratórnu schopnosť pozorovať či analyzovať nudnú každodennosť a potom z nej vyžmýkať originálny pohľad na svet. Aj tak sa dá napísať autobiografický text, len to treba vedieť.

čo sleduješ?

Sledujem viacero vecí. Takmer denne si doslova preštudujem programy televízii, aby som sa uistil, že mi nič neuniká. Bruce Springsteen má takú pesničku – 57 channels and nothing on.

Sledujem kalendár, pretože rok mám podľa teploty rozdelený na dobré a zlé mesiace. Z tých zlých mám už jeden celý za sebou (november), štyri ešte len prídu. Túto štatistiku budem o dva týždne aktualizovať (1,5 verzus 3,5).

Viackrát za deň sledujem vývoj na východnom fronte. Putinov útok na Ukrajinu vnímam veľmi osobne, zaútočil aj na mňa. Najstaršia spomienka v mojom živote sa totiž viaže na skoré ráno 21. augusta 1968 a tanky valiace sa po neďalekej ulici.

Zvedavo sledujem, ako sa menia moje hudobné preferencie. V posledných troch týždňoch z nie celkom jasných dôvodov počúvam výhradne americké bluesové duo Larkin Poe. Vzdialené príbuzné Edgara Alana Poa hrajú a spievajú pekne, ale prečo si predsa len aspoň na spestrenie nepustím aj niečo iné?

nad čím premýšľaš?

Nedá sa povedať, že by som nad svojou posadnutosťou Larkin Poe naozaj premýšľal. Premýšľam nad textami C. G. Junga a S. Freuda, konkrétne nad ich konceptmi veľkého umelca. Podľa Junga sa umelcova osobnosť skladá z dvoch vrstiev – osoby s chybami a nedokonalosťami a tvorcu, ktorý prináša dielo z hlbín ľudstva a smerom k hlbinám ľudstva. S. Freud so svojim obvyklým sklonom paušalizovať považuje umeleckú tvorbu za prejav neurózy. Jungov prístup je z estetického hľadiska určite krajší, ale v tej neuróze je zasa čosi realistické.

kam chodievaš?

Takmer nikam, lebo sa ešte stále len snažím aklimatizovať na hnusnú zimu, čo vonku panuje. Keby otázka znela, kam by som chcel ísť, uviedol by som dve-tri divadelné predstavenia a zrejme aj nejakú výstavu.

Takmer určite ale pôjdem na koncert skupiny Banda, lebo už mám lístok. Banda, najlepšia slovenská world music. Len či ich aj na Slovensku môžeme považovať za world. Ak áno, mohol by som uzavrieť, že pôjdem do sveta.

Pavel Rankov je slovenský spisovateľ, nositeľ Európskej ceny za literatúru. Jeho posledná kniha je Klinika (K.K.Bagala, 2022).