Jean Jacques Stunderovi

Monsieur, keď som chcela overiť ružu na portréte neznámej ženy v mytologickom kostýme, ktorý  preferoval Goethe lebo bol kozmopolitný, otvorila sa mi celá plejáda významov a znakov. Uvedomila som si, že prirodzenosť a sentiment patria k sebe.

Je to jedna z tých ruží stolistých z napoleonských čias, ktoré z rozária cisárovnej Jozefíny budovaného medzi rokmi 1805-1810 vyobrazil Redouté. Nachádzame uňho ružu stolistú so strihanými kvetmi podobnú karafiátu, s kučeravými listami podobnými zeleru, nadmieru olistenú. Na Vašich obrazoch je to nemenej excentrická ruža stolistá s panašovanými listami.

Ružové puky vo vlasoch neznámej padajú nielen vďaka svojej váhe, ale aj preto, že čerstvé rýchlo vädnú. Čo dokazuje, že dáma bola portrétovaná naživo a mohla byť tiež súčasťou živého obrazu, takého obľúbeného vo Vašich časoch. Hry, hostiny, máme o nich zmienky v európskej korešpondencii, sa  často menili na  takéto živé obrazy. Hostia v tematických kostýmoch vytvárali niečo medzi divadelnou scénou a maľbou.

Ján Jakub Stunder, Gróf Ladislav Festetics (1785-1846) ako Herkules, 1805, olej na plátne, Helikon Kastélymúzeum, Keszthely

Znovuobjavené mýty Amora a Psyché, Herkula a Hébé boli vo Vašich časoch veľmi populárne, tak ako mýtus páru, zasväcovanie bolo súčasne cestou za poznaním aj k najvyššej láske. Váš portrét grófa Ladislava Festeticsa ako Herkula by mohol byť jej pendantom. Hovorí sa o ňom ako o jednom z najkrajších obrazov tohto obdobia u nás, Monsieur. Len dvadsaťročného androgýnneho mladíka ste zobrazili ako Herkula. Tá herkulovská úloha, čo ho čaká, je však duchovná, rozvíjať univerzitu a knižnice, ktoré založil jeho otec.

Nevieme dnes, Monsiuer, kto je tá neznáma, obraz je v zbierke Betliara a je z pôvodného fondu Andrássyovcov, rodiny, do ktorej sa počas Vášho života vydala Mária Festetics. Veľmi sa však podobá na Júliu Máriu Festetics, ktorú ste maľovali ku koncu života. Domnievam sa, že mohla byť zobrazená ako Hébé, verná manželka Herkula, s nahým poprsím, ozdobená kvetom. 

Niekedy živé obrazy skutočne sprevádzali napísané hry. Mimi Zay usporiadavala divadelné predstavenia, ku ktorým písala scenáre. Tak ako jej rovesníčky, vychovávali ju proti prepiatej citovosti, ktorej prepadali všetky čitateľky Rousseua. Vraj to bolo nadmerným čítaním a fantazírovaním! Mimi Zay nakoniec viedla život dámy  à la mode. Mala svoj vlastný salón, svoju literárnu tvorbu a tiež svoju lásku, ktorú úspešne premenila na večne trvajúcu sentimentálnu lásku manželskú. Avšak skutočnosť, Monsieur, že tieto dámy (bolo ich viac) písali a vydali svoje knihy a zostali celkom zabudnuté v dejinách literatúry aj v srdciach čitateľov, považujem za vskutku škandalózne.

TEXT IVANA KOMANICKÁ

NA TITULKE Ján Jakub Stunder, Portrét neznámej ženy v mytologickom kostýme s ružami vo vlasoch, olej na plátne, okolo 1805, SNM Múzeum Betliar

Výstava Ján Jakub Stunder (1759-1811). Nikde cudzincom prebieha v Stredoslovenskej galérii v Banskej Bystrici do 27. marca 2022